Lesníctvo a environmentalistika stojí v popredí môjho profesného života. Slovensko momentálne zápasí s otázkou nájdenia prieniku primeranej ochrany prírody a optimálneho využitia prírodných zdrojov spoločnosťou ako takou.
Verejnosť dnes často podlieha ilúzii, že človek prírode nerozumie a kvôli tomu v nej nesmie robiť nič. Človeka chápem ako súčasť prírody a príroda je tu v prvom rade pre človeka (spoločnosť) a uspokojovanie jeho potrieb. Pochopenie prebiehajúcich procesov v prírode umožňuje človeku robiť v nej cielené zásahy. Je na nás, aby sme zdroje prírody nevyužívali egoisticky alebo ekoteroristicky, a aby konanie či už jednotlivcov alebo štátu nešlo na úkor jej oslabenia a úplnej straty biodiverzity.
Lesy možno považovať za súčasť spoločnosti. Zdravotný stav slovenských lesov je ohrozený procesmi a javmi ktoré nevieme ovplyvniť a na druhej strane faktormi ktoré vieme regulovať. Dnes je moderné poukazovať na následky neprimeranej ťažby, ale napríklad rozmáhajúcim biotickým škodcom aj v monokultúrnych lesoch dávame zelenú a strácame tak živé a vitálne biocenózy. Vďaka ničnerobeniu, škoda ktorá vznikla našej spoločnosti na lesoch a v prvom rade na jeho ekologických službách, je dnes odhadovaná na desiatky miliárd euro, a stále narastá. Cesta ničnerobenia a jalová vidina Slovenska ako nekonečnej „divočiny“ nie je cestou k stabilnému a odolnému lesu. Ochrana nespočíva len v posilnení odolnosti lesov prostredníctvom posilňovania biodiverzity a v podpore výsadby nových stromov, aby sme nahrádzali monokultúrne lesy rozmanitými porastami, ktoré prinesú lesu vitalitu a odolnosť. Ochrana lesa má byť aj odstraňovanie následkov spôsobených škodlivými činiteľmi a povinnosť vykonávať preventívne ochranné a obranné opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa.
Ako environmentalista nevidím na prvom mieste konflikt medzi prírodou = životným prostredím, a priemyselnou a poľnohospodárskou aktivitou. Tento konflikt umelo vyvolávajú a živia určité záujmové skupiny. Našou úlohou je nájsť prienik medzi ochranou prírody a jej využívaním a uplatňovať postupy, ktoré prírodu neohrozujú, ale ani neprimerane nekladú na obhospodarovateľov a priemysel zbytočné limity a požiadavky, ktoré nie sú ani pre prírodu prínosom, a zabraňujú ľuďom užívať ich majetok a vykonávať činnosti smerujúce k uspokojovaniu potrieb spoločnosti a spokojnému životu. Obhospodarovanie prírody a krajiny by malo byť trvaloudržateľné. Obzvlášť v našich lesoch tak, aby sme ich zachovali aj pre budúce generácie.