Poslanci národnej rady v mene strany ŽIVOT-NS vyzývajú ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, aby podala demisiu. Po tom, čo v parlamente jej návrhy zákonov, ktorými chcela presadiť reformu súdnictva neprešli je jasné, že ministerka Kolíková nemá nielen podporu opozície, ale ani poslancov vládnej koalície. To je dôkazom jej deformačného prístupu ku sudcovskému stavu a celému prostrediu spravodlivosti na Slovensku. Namiesto toho, aby riešila materiálno technické zabezpečenie sudcov a súdnych úradníkov v podobe napríklad nových počítačov, rieši ministerka spravodlivosti vo svojej reforme, realitné súvislosti budov súdov.
V reforme pod názvom „Súdna mapa“ vôbec nezohľadnila ani pripomienky sudcov, ktoré v celom procese mali. Rovnako neprijala ani kritiku rizika zmien výberového procesu predsedov súdov, ktorý do budúcna indikoval veľký vplyv funkcie ministra spravodlivosti (v tomto prípade Márie Kolíkovej) do samotného výberu predsedov súdov a justície na Slovensku ako takej. Preto je dôvodné predpokladať, že okrem špekulácie ohľadom realitného potenciálu budov súdov v Bratislave a namiesto predkladaného zámeru pomoci súdnictvu, sa naopak ministerka Kolíková snažila o politizáciu justície v Slovenskej republike.
Poslanci parlamentu zo strany ŽIVOT-NS Tomáša TARABU na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky hlasovali proti „Súdnej mape“ Márie Kolíkovej a majú za to, že odmietnutie jej návrhov naprieč politickým spektrom by mal byť pre pani Kolíkovú jasný signál, že ako ministerka spravodlivosti zlyhala na celej čiare, keďže nepresvedčila okrem odbornej obce, opozície, ani členov vládnej koalície ba a čo je dokonca ešte horšie, ani členov politickej strany, prostredníctvom ktorej sa do parlamentu vo voľbách dostala.
Keďže nemá podporu vládnej koalície, odborného stavu v súdnictve, ktorého zástupcovia pred národnou radou protestovali, mala by odstúpiť z funkcie ministerky spravodlivosti. Ukázalo sa, že jej snaha zrušiť päť súdov v Bratislave a natlačiť ich do novej budovy je nič iné, než realitný biznis a nemá nič spoločné s tým, čo ministerka deklaruje: „Popretŕhať nejaké väzby a urýchliť procesy.“ Presťahovanie sudcov z piatich budov do jednej nie je žiadne popretŕhanie väzieb, ale naopak ich koncentrácia.